the end

22. září 2009 v 16:41 | elka
takže ja viem ze som tu nebola doost dlho a ospravedlnujem sa esbeckam ale s tymto blogom je koniec. abslutne. uz ma to nebavi a nemam ani cas koli skole....a tak

ale ak by ste chceli mam novy blog, na ktory v poslednom case casto chodim ale nemam caas!!
nemam uz tie hovadiny s esbeckami že kto sa nezapise mazem a ze ked mi nebudete chodit vymazem vas.... a podobne veci.. proste normalny zmysel slova spriatelena stranka :)
ak chcete kuknut a mozno spriatelit je to tu↓↓↓

 

Ešte som sa nepochválila :)

8. června 2009 v 19:12 | elka |  To, čo sa nikam nezmestilo
no... takže
BOLA SOM NA KONCERTE ENRIQUEHO IGLESIASA!!

Sice už 19.5. ale aj tak lepšie neskoro ako nikdy :)

noo... takže som fotila :D a kamerovala... najlepšie fokečky a videá v CČ

Wallper s Enriquem.. moja vyroba,nekoprovat!

29. května 2009 v 19:44 | elka |  Moje desingy


Moja výroba :D:D
toto je asi to najlesie co sa mi podarilo vo photoshope za posledneho pol roka :D

© elka!! alias la lunita
 



Ospravedlnenie

15. dubna 2009 v 17:04 | elka |  To, čo sa nikam nezmestilo
Je mi to fakt moc ľúto, ale dlho som tu nebola, lebo nám vypadol net, tak dúfam, že si ma SB nepovymazávali..

vazne sorry.. idem obehnut :)

Môj nový blogís

15. března 2009 v 16:55 | elka |  To, čo sa nikam nezmestilo
Ahojky! V poslednom čase ma strašne zaujal serál Priatelia (ale nie až tak veľmi ako Rex :D) a tak som sa rozhodla, že si založím nový blog o priateľoch. Potešilo by ma, keby ste sa jukli a trebárs hodili dáky komentík :) Stránka sa iba rozbieha, takže ešte tam toho veľa nie je... Ale určo kuknite...




Prosíím o hlások!

12. března 2009 v 17:03 | elka |  Plz hlasni za mňa

http://zora-web.blog.cz/0903/prve-kolo-sonz#komentare


plzplz je to súťaž o najkrajšieho psíka, je tam môj miláčik alexandro!!!

Ďakujem všetkým za hlasy!!! Kto chce, spravím diplom, stačí napísať čo naň

Strašný deň

5. března 2009 v 17:34 | elka |  Denníček
"Ach bože! Už zas pondelok? Zdá sa akoby prichádzal častejšie než zvyšok týždňa."
Pomyslela si bolestne Lili.
Bolo jedno z tých sychravých škaredých dní, ktoré bývajú v októbri, alebo v lilinom prípade vo
februáry. Mala síce rada melancholické počasie ale toto už trvalo snáď celú večnosť. S nechuťou pomaly vstala do nového odporného dňa. Každonenný cyklus jej života bol písomka, skúšanie, otravná telesná, ktorú z duše nenávidela,písomka, nudná hodina, skúšanie... Bolo jej z celého života na vracanie, navyše ju matka neustále buzerovala a jej jediné svetlo života bola jej najlepšia priateľka v škole, Ann. S ostatnými sa v škole nebavila lebo boli ešte odpornejší ako toto februárové počasie.Obliekla sa a naraňajkovala, potom si sadla ešte na riadnu hodinu k dejepisu, mala ešte čas, lebo im odpadla prvá hodina. Potom sa s ešte väčšou nechuťou vybrala do školy.
Vškole to taktiež nebolo nejak skvelé. Prvú hodinu rovno dostala päťku (bola písomka z
angličtiny a ona na to úplne zabudla), na ďalšiu hodinu učiteľ neprišiel, Na matematike jej učiteľka vynadala kôli pokrčenému zošitu, ale nakoniec z dejepisu predsa len dostala jednotku.
"Hej, Ann! Čo keby sii po škole prišla k nám?" opýtala sa cez poslednú hodinu Lili.
"Neviem.. Nemáš sa čo učiť? Aj tak ti dá mama za tú päťku zaracha..."
"No a? Aj tak, mne je to už všetko jedno. Nech vyhodí aj telku von oknom..." Zaškerila sa Lili.
"Ako chceš, ja budem rada" usmiala sa Ann "Ale len ak sa spolu niečo naučíme, ok? Lebo by
som nerada dopadla ako ty."
Po odpornom obede šli k Lili domov a najedli sa pizze, ktorú si objednali. Lili začínala mať
pocit, že sa celý ďeň vracia do normálu, no dlho jej to netrvalo. Poobede sa vybrali spolu von s Anniným psom Derylom, žltým labradorom, ktorý si krásne hopkal popri Anniných nohách. Lili sa usmiala a začala si predstavovať aké krásne by bolo bývať sama a zarábať si a kúpiť si vlastného psa. Vždy Anne závidela to, že majú bohatú rodinu, rodinný dom, že má staršieho brata, ktorý sa jej mimochodom veľmi páčil a vlastnú izbu s vlastným počítačom a telkou. Anniný rodičia zbohatli z dedičstva, ktoré im zanechal nejaký vzdialený príbuzný. Predtým bola Ann taká ako Lili. Ale Anna bola vždy tá kráĺovná krásy s modrými očami a krásnymi dlhými blond vlasami. To Lili bola to škaredé káčatko, o ktorom si všetci mysleli, že sa len priživuje pri Anne. Ale nebolo to tak. Annu nikdy za ten čas ani o vlások nezmenili peniaze. Bola vždy rovnaká, trocha bláznivá a sarkastická, ale bola tou najlepšou priateľkou akú si dokážete predstaviť. A keď takto spolu kráčali, Lili túžila stať sa niekým iným, kto by sa mohol vyrovnať charakteru, kráse a bohatstve Anny. No o chvíľu jej úvahy prehlušilo ostré cink a... všetko sa to zbehlo neuveriteľne rýchlo. Ani si nestihla všimnúť čo sa vlastne stalo. No.. jednoducho sa ozvalo cink a v tom momente Deryl, ktorý sa snažil dohoniť psa na druhej strane cesty, ktorý si práve vykonával potrebu, sa odtrhol z vodítka a letel. Bol to hrozný pohľah a najhoršie na tom bolo to, že na tej ceste bola hustá premávka. Stalo sa niečo strašné. Vbehol na cestu. No potom sa stalo niečo oveľa oveľa hrozivejšie, keď sa za ním Anna rozbehla. Lili si zapamätala len ostré trúbenie kamiónu, srdcervúce zakvílenie, zvresk Anny a ostý náraz plechu. "Nieeeeeeeeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!!!" Lili stála ako obarená so zatvorenými očami. Zatvorila ich v momente, keď sa Anna vrútila za Derylom na cestu. Bála sa ich otvoriť. Zrazu sa okolo nej rozľahlo záhadné ticho, vzápetí jeden slabí klakson auta. Nebolo počuť nič. A bála sa ešte viac. No potom jej napado: čo ak potrebujú pomoc? Otvorila oči. Ten pohľad vám neželám zažiť.

Pokračovanie nabudúce.

Kam dál